TIGROARCHÍV Róberta Sinaia - Hlavný konštruktér sovietskej kozmonautiky –

Na skúšobnom polygóne leningradského Laboratória pre výskum dynamiky plynov sa v januári roku 1933 nachádzala skupina ľudí, ktorá pripravovala ukážku činnosti akéhosi motora. Bol primontovaný na kolesovom podvozku a uložený na úzku koľajovú dráhu. Odrazu sa objavilo auto, z ktorého vystúpilo niekoľko mužov. Od skupinky pohybujúcej sa okolo motora sa odpútal štíhly chlap v dlhom kožuchu a zamieril k príchodiacim. Zvítal sa s nimi veľmi priateľsky: \"Vitajte, súdruh Koroľov... Vitajte, súdruhovia. Prišli ste práve včas. Motor je už umiestnený na koľajniciach. O chvíľu bude pripravený na štart. \"

\"Sme veľmi zvedaví, súdruh Petropavlovskij, \" potriasal Koroľov ruku vedúcemu laboratória. \"Naša Skupina pre výskum reaktívneho pohybu si rada obzrie výsledky vašej práce. \"
\"Áno, áno, nech sa páči, \" pozýval Petropavlovskij inžinierov bližšie k motoru. \"Pozrite, tento motor by mal dosiahnuť predpokladaný ťah 50 kilopondov. Tu je prachová náplň. Na konštrukciu nosnej rakety ešte čakáme... \"
\"Vaše laboratórium pokračuje vo výskume prachových rakiet? \" začudoval sa Koroľov. \"U nás v Moskve o nich už veľmi nepočuť. Náš výskumný ústav má špeciálnu divíziu, ktorá venuje pozornosť práve kvapalinovým motorom. Prachové rakety sú použiteľné viacmenej ako delostrelecká munícia a nie ako dopravný prostriedok budúcnosti. Moja divízia skúma konštrukciu okrídlených rakiet a tu počítame s kvapalinovými motormi ako s veľmi perspektívnym pohonom. \"
\"Vy máte svoje úlohy, aj my máme svoje úlohy, \" mykol plecom Petropavlovskij. \"Poďte sa schovať. O chvíľu to spustíme... Ukončite prácu! Všetci do krytu. \"
Technickí pracovníci opustili dráhu a ukryli sa do blízkeho bunkra. Čoskoro sa z ústia motora vyvalil dym a vzápätí z neho vyšľahol prudký plameň. Takmer okamžite sa celá pojazdová aparatúra dala do pohybu.
Po ukončení skúšok prišiel za Koroľovom jeden z leningradských výskumníkov, Valentin Petrovič Gluško: \"Zdravím vás, Sergej Pavlovič. Tak čo poviete na ten nový motor? \"
\"Á, to ste vy? \" potešil sa Koroľov. \"No viete, keď mám pravdu povedať, nie je to bohviečo. Uznávam, že príprava motora je ešte len vo výskumnej fáze, no zdá sa mi, že veľa z neho nevyžmýkajú. Neberte to ako urážku, ale som presvedčený, že celá koncepcia je pomýlená. \"
\"Ja s tým súhlasím, \" prekvapivo reagoval Gluško. \"O kvapalinových pohonoch nechce naše vedenie ani počuť. To, že mi pridelili malú skupinu, aby som študoval kvapalinové rakety, sa stalo len na môj nátlak. Privolili, aby som neotravoval, ale nemám ani poriadnu dielňu, nieto ešte laboratórium. Nechápu to, nevedia kam položiť hlavný dôraz. \"
\"A vy viete? \" zdvihol obočie Koroľov. \"Zdá sa, že hovoríte mojou rečou. \"
\"Nuž, vidíte sám, \" zasunul si Gluško ruky do vrecák na kabáte. \"Náš súčasný raketový výskum sa zameriava na vývoj rakiet, ktoré by fungovali na princípe klasických kanónov. Lenže raketa s kvapalinovým pohonom, ktorá by dokázala preletieť stovky kilometrov, sa v budúcnosti určite stane novým druhom výzbroje. Letectvo úplne zmení taktiku. Je len otázkou času, kto s tým príde prvý. \"
\"Je tak ako hovoríte, \" prisvedčil Koroľov. \"Vrtuľové lietadlá majú obmedzené možnosti, zatiaľčo reaktívny pohon umožní okrídleným raketám lietať veľmi rýchlo a veľmi vysoko. Až do vesmíru aj s ľuďmi na palube. Verím, že táto myšlienka sa o pár desaťročí stane skutočnosťou... Valentin Petrovič, chcem vám niečo navrhnúť. Keby sa podarilo spojiť naše dva výskumné ústavy, určite by to prinieslo ďalšiu tvotivú inšpiráciu do našej práce. \"
Gluško chvíľu premýšľal a bol návrhom nadšený: \"To je skvelý nápad... Lenže také niečo nezáleží od nás. Treba na to súhlas zhora. Veľa súhlasov. \"
\"To viem, \" pokojne povedal Koroľov. \"Pokiaľ je mi známe, leningradské laboratórium má dobré styky s maršalom Tuchačevským. Je predsa hlavným veliteľom ozbrojených síl a prvým námestníkom ľudového komisára obrany. Snaží sa modernizovať armádu a počul som, že sa zaujíma o nové druhy zbraní. Mali by ste ho požiadať o pomoc. \"
Gluško stiahol obočie a poznamenal: \"Hm, to je pravda. Tuchačevskij bol veliteľom leningradského vojenského okruhu. Sem tam sa pýtal na našu prácu... Myslím, že za pokus to stojí. Treba pohovoriť s Petropavlovským. Nech to prednesie na rade a potom uvidíme. \"

****************************************

Dvere do konštrukčnej kancelárie sa otvorili a v sprievode dôstojníka NKVD vstúpil Sergej Koroľov do miestnosti. Od rysovacích dosák sa zodvihlo niekoľko hláv a od písacieho stola vstal muž v zrelom veku. Dôstojník zvolal: \"Profesor Tupolev, vediem vám nového pracovníka. Zaevidujte ho do stavu... Vy Koroľov, tu budete pracovať. Nechcem počuť žiadne ponosy. \"
Dôstojník sa zvrtol a zabuchol za sebou dvere. Tupolev urobil zopár krokov dopredu a zdvihol ruku: \"Poďte ďalej, Sergej Pavlovič. Je to už pár rokov, čo ste na technike obhajovali diplomovú prácu, ale pamätám si vás veľmi dobre... Toto bude váš stôl. Odložte si veci. \"
\"Ďakujem, \" ticho povedal Koroľov rozhliadajúc sa po miestnosti. \"Nebol by som sa nazdal, že sa stretneme v takejto situácii. \"
\"Nebojte sa, zvyknete si, \" pokojne prehovoril Tupolev. \"Táto konštrukčná kancelária má iba tú nevýhodu, že je neustále strážená. Inak sa tu môžete svojej práci venovať ako dlho chcete. Nikto sa tu domov neponáhľa. \"
Koroľov sa začínal pomaly udomácňovať a trochu roztrpčene poznamenal: \"Celá táto situácia ma privádza do rozpakov. Zobrali ma rovno spred domu. Odstavenú Volgu človek ľahko prehliadne. Už som bol aj na Sibíri... Nerozumiem tomu. Nič zlé som predsa neurobil. \"
\"Nikto z nás, čo tu je, neurobil nič zlé, \" vzdychol slávny letecký konštruktér. \"Stačí len otvoriť ústa na nesprávnom mieste a nejaký chudáčik, čo sa cíti byť ohrozený, na vás zavolá NKVD. \"
\"Obvinili ma, že som nemecký agent, \" smutne pokračoval Sergej. \"Vyšetrovateľ mi neustále otĺkal o hlavu, že som bol spriahnutý s Tuchačevským. A ten, že vraj spolupracoval s Hitlerom. Lenže ja maršala Tuchačevského skoro vôbec nepoznám. Pred štyroma rokmi nám pomohol zriadiť tu v Moskve Výskumný ústav reaktívny a odvtedy som ho nevidel. Mňa zaujímajú celkom iné veci, som predsa vedec. Staviam rakety. \"
Tupolev, ktorý bol tiež internovaný na základe falošného obvinenia, odvetil: \"Na tom im nezáleží. Sú nervózni. Píše sa rok 1938, Hitler zbrojí. Chystá sa na vojnu... A čo ste robili v tom výskumnom ústave? \"
\"Vypracoval som niekoľko projektov raketoplánov a okrídlených rakiet, \" pohotovo odpovedal Koroľov. \"Mali sme tam vynikajúceho odborníka na kvapalinové motory. Gluška z Leningradu. Lenže tesne pred letovými skúškami ma zobrali. Neviem, aký osud stihol moje plány. \"
\"V tom vám nepomôžem, \" pokrčil ramená Tupolev. \"Ale niečo vám ukážem. Poďte k môjmu stolu... Raketa to nie je, ale je to zaujímavé. Máme za úlohu skonštruovať rýchly stredný bombardér s päťčlennou posádkou, ktorý by uniesol 25 100-kilových bômb... Nosnú plochu sme už vypočítali, skúste porozmýšľať nad pohonnými jednotkami. Dva motory budú stačiť. \"
\"Aká má byť maximálna rýchlosť? \" vecne položil otázku Sergej. Tupolev, neodtŕhajúc zrak od výkresu, zašomral: \"Ak sa priblížime k 600 km/h, bude to stačiť... Nemajte obavy, pri našej práci je plynutie času relatívne a úplne vedľajšie. \"
****************************************

Koroľov ostal v Tupolevovej konštrukčnej kancelárii až do začiatku roka 1942. Po zavedení bombardéra Tu-2 do sériovej výroby Koroľova premiestnili do Kazane, kde jeho bývalý kolega Valentin Gluško zriadil konštrukčnú kanceláriu č. 16, ktorá pre klasické stíhačky vyvíjala raketové urýchľovače, umožňujúce lietadlu bleskové manévrovanie.
Uprostred leta 1942 vzlietlo z kazaňského skúšobného letiska dvojmotorové bombardovacie lietadlo Petliakov Pe-2. Na jeho palube sa viezol samotný Koroľov, aby overil funkčnosť svojho technického riešenia. Skúšobný pilot sa opýtal: \"Kam to mám vytiahnuť Sergej Pavlovič? Dúfajme, že ten váš patent nestrčí hlavu do piesku. \"
\"Hm, to uvidíme, \" usmial sa Koroľov, sediaci vzadu chrbtom k pilotovi. \"Ten pomocný raketový urýchľovač som inštaloval vlastnoručne. Motor je Gluškov. Ten by mal fungovať bez problémov... Choď na 5 000 metrov. Potom to spustíme. \"
Lietadlo vystúpilo nad nízku oblačnosť a po chvíli sa znova ozval skúšobný pilot. \"Ten urýchľovač na trupe trocha cítiť. Ťahá do ľavej strany. Nie veľa, ale dosť na to, aby to človeku žralo nervy... Počujte, Sergej Pavlovič a to naozaj chodí s vami ten tajný všade? \"
\"Jasné. Raz som ho dokonca poslal do jedálne po obed, lebo som mal na letisku ešte dajakú prácu a nebol by som stihol výdaj. Išiel... A mal si vidieť Gluška, keď ma k nemu prvýkrát priviedli. Chudák, nevedel čo má hovoriť, takú mal trému... Aká je výška? \"
\"Máme 5000. \"
\"Rozumiem. Zrovnaj to a potom zapni raketový urýchľovač... . Dobre, môžeš. \"
Pilot vykonal príslušné úkony a zapol urýchľovač. Z raketového motora vyšľahol plameň a silno zaburácal. Bombardér sa trhol a zvýšenou rýchlosťou vyrazil vpred. Koroľov cítil namáhanie konštrukcie, no lietadlo nerušene česalo vzduch obrovskou rýchlosťou. Zrazu zaznela detonácia. Pilot reagoval okamžite: \"Čo sa stalo? Riadenie nereaguje! Prepadáme sa! \"
\"Vybuchlo to, do čerta. Rozletelo sa mi to rovno pred očami. Do zadku! Chvost je v ťahu. \"
\"Teraz to trochu zabralo. Pokúsim sa ho zdvihnúť... Javor, Javor, tu je Sosna. Budem núdzovo pristávať. \"
\"Počujem ťa, Sosna. Tu Javor. Čo sa stalo? \"
\"Máme nehodu. Vybuchlo nám to tu. Chvostové plochy poškodené, ale riadenie ako tak funguje. Pokúsim sa to dotiahnuť až k vám. \"
\"Tu Javor, rozumel som. A ako sa má tvoj kamarát. Je v poriadku? \"
\"Nič mu nie je. Končím... Sergej Pavlovič, a teraz sa držte. Vraciame sa na letisko. \"
Koroľov neodpovedal, iba si sám pre seba trochu pokýval hlavou. O chvíľu pocítil jemný náklon, ktorým sa bombardér obracal na cestu domov.
Na letisku kývajúce sa pristávajúce lietadlo s obavami sledoval Gluško s ostatnými členmi konštrukčnej kancelárie. Naklonil sa ku kolegovi, čo stál pri ňom a opýtal sa: \"Bude tých požiarnikov dosť? Zavolali ste všetkých? \"
\"Samozrejme, \" znela odpoveď. \"Zburcovali sme aj tých, čo už majú po službe. Aj nemocnicu... Lenže asi ich nebude treba. Lietadlo pekne roluje sem. \"
Všetci sa rozbehli k miestu, kde bombardér zastal. Prvý sa z neho súkal Koroľov: \"A sme tu, Valentin Petrovič!.. . Bola to rana ako z dela. \"
\"Vravel som ti, aby si neletel, \" prísne napomínal konštruktéra Gluško. \"Mohol si sa zabiť. Uvedomuješ si to? Dúfam, že ťa na podobné výlety chuť prešla. \"
\"Práve naopak, \" lišiacky žmurkal očami Koroľov. \"Keby som nebol pri tom, ani boh by sa nedozvedel, čo sa vlastne stalo. Ale ja som sa dozvedel. Myslím, že poznám dôvod havárie. Ten motor je dobrý. Zajtra začnem znova. \"
\"Ty si sa zbláznil, \" nechápavo krútil hlavou riaditeľ konštrukčnej kancelárie. Koroľov sa však odradiť nedal: \"Ja ťa nechápem. Som tvojím zástupcom pre letové skúšky, alebo nie som. Reaktívne motory sa na lietadlách určite osvedčia. Nabudúce vyskúšame dva motory na Petljakove trojke. A upravíme aj nejakú stíhačku. Jaka alebo Lavočku. Ak sa nám to podarí, nemeckí letci sa nebudú stačiť čudovať... Vieš čo? Uvidíme sa zajtra. Tamto ide môj tieň z NKVD. \"

****************************************

\"Našli ste niečo? \" ozvalo sa v maskovanej montážnej hale na nemeckej raketovej základni v Peenemündehale. Bolo to v polovici mája 1945, keď sa pomedzi pozostatkami montážnych liniek a dielmi nezmontovaných rakiet pohybovali ruskí raketoví odborníci. Bol medzi nimi aj Sergej Koroľov: \"Pýtal som sa, či ste niečo nenašli. \"
\"Nájsť tu môžeš, čo chceš, \" odpovedal jeden z kolegov Michail Tichonravov, prehrabujúci sa v akýchsi krabiciach so spismi. \"Kopy tehál... Pokrivený plech... hŕby papiera, výkresov, výpočtov... Ach, aby to čert vzal. Samá hlušina. Neostalo tu nič, čo by nám pomohlo. \"
Koroľov, ktorého pred polrokom sovietska komunistická moc rehabilitovala, sa v novej uniforme podplukovníka Červenej armády vynímal skvelo. Podišiel k naukladaným krabiciam a z nabližšej vytiahol poskladaný výkres: \"... Nemci predsa nemohli odniesť alebo zničiť všetko... Toto tu je čo? Náčrt nejakého elektronického zariadenia. Kto vie, na čo slúži... Určite tu niečo zostalo. Je to predsa kopa výpočtov a nákresov. Raketa V 2 je veľmi zložitým a prepracovaným zariadením. \"
\"To hej, \" vzdychol Tichonravov. \"Von Braunovi sa podarilo zostrojiť veľkú raketu s kvapalným pohonom a dokonalým stabilizačným a navigačným elektronickým zariadením. Dokázala trafiť dom v Londýne s niekoľko metrovou presnosťou. Zopár ich tu zostalo nepoškodených, ale bez technickej dokumentácie ich budeme študovať ešte dlho. \"
\"Možno áno, možno nie, \" odložil Sergej výkres a vytiahol iný. \"... Aj ja projektujem raketu. Mám rozpracované hlavné časti, ale chýba mi elektronika. Nemecký výskum má pred nami veľký náskok. Von Braun dostával od Hitlera asi viac peňazí... Prídeme na to. Von Braun zdúchol k Američanom, ale zajali sme tu dosť inžinierov, ktorí isto vedia niečo zaujímavé. Sme na prahu dverí do vesmíru. Som presvedčený, že prvý kozmický nosič je otázkou desiatich rokov. \"
\"Pozri na Gluška, \" kývol smerom k východu Tichonravov. \"Ponáhľa sa ako na svadbu. Asi objavil dačo dôležité... Čo sa deje, Valentin Petrovič? \"
\"Poďte so mnou, niečo vám ukážem, \" pribehol k obom konštruktérom Gluško. \"Vonku chlapci rozobrali jednu raketu a odkryli motor. Je na čo pozerať. \"
\"Dobre, ideme, \" prisvedčil Sergej a obrátil sa k vojakom, ktorí demontovali zvyšné zariadenia: \"Súdruh kapitán, všetko čo tu ostalo rozoberte a vyneste von. Tieto papiere zaevidujte a naložte na autá... Môžeme ísť. \"

****************************************

Sovietskym raketovým konštruktérom skúsenosti zajatých nemeckých vedcov veľmi pomohli. Ruské povojnové rakety vychádzali z koncepcie nemeckých V 2, pričom sa ich Koroľov, už ako hlavný konštruktér diaľkových balistických rakiet, snažil neustále vylepšovať. Cieľom jeho niekoľkoročnej práce bola moderná konštrukcia viacstupňovej rakety, ktorá by mohla úspešne absolvovať let do vesmíru.
Na sovietskom kozmodróme Bajkonur vládlo večer 4. októbra 1957 neobyčajné napätie. Stovky konštruktérov a technikov pripravovali na štart medzikontinentálnu raketu, ktorá mala na obežnú dráhu vyniesť prvú umelú družicu Zeme. Na všetko vo vzdialenom bunkri dozeral kašľajúci Koroľov: \"... Prineste mi prosím horúci čaj. Tá chrípka nie a nie popustiť... Sú všetky motorové jednotky zosynchronizované? \"
\"Áno, \" odpovedal Gluško. \"Hodnoty v norme... Počuj, Serjoža. Nechceš si ísť radšej ľahnúť? Zvládneme to. \"
\"Ešteže čo, \" zašomral Koroľov. \"Pre túto udalosť žijem celý život... Keď sa náš Sputnik 1 dostane na obežnú dráhu a začne vysielať, môžem spať hoci aj celý týždeň. Skontrolovali ste termoregulačné zariadenie? \"
\"Je v poriadku, \" oznámil technik, zodpovedný za elektronické časti Sputnika. \"Obe vysielačky aj batérie sú preverené. Citlivosť všetkých štyroch antén je rovnaká a jej hodnota je v rámci povolených hodnôt. \"
\"Dobre, môžeme začať? \" obrátil sa Koroľov na svojho námestníka Leonida Voskresenského, ktorý riadil predštartovú prípravu. Ten prikývol: \"Nič mimoriadne sa nedeje. Raketa je pripravená na štart. \"
\"Zapáľte motory, \" nenáhlivo prikázal hlavný konštruktér a usadil sa pri periskope, ktorým chcel štart pozorovať.
O chvíľu bola štartovacia rampa zahalená do kúdolov hustého dymu, cez ktorý prešľahával ostrý a prudký plameň. Na chvíľu husté mračno zahalilo celú raketu tak, že ju skoro nebolo vidieť. Reakcia mohutného plameňa však raketu odtlačila od betónového podstavca a tá pomaly vyrazila smerom hore. Nosná raketa s oslnivým chvostom pomaly zmizla z dohľadu a v riadiacom centre u Koroľova ktosi navrhol: \"Mali by sme zavolať do Moskvy. Všetko prebieha podľa plánu. Prvý stupeň sa oddelil, o niekoľko minút bude družica na obežnej dráhe. Kde je telefón? \"
\"Vyčkajte s tým, \" chladne poznamenal hlavný konštruktér. \"Až keď Sputnik začne vysielať. Dovtedy nemáme istotu, že tam lieta. Pozorovacie stanice sú iba na našom území, preto máme hodinu a pol času, dokým družica urobí jeden prelet. Potom ju budeme počuť, ak tam je. Zatiaľ si môžete zahrať šach, alebo vypiť čaj... Ozaj, už ste mi priniesli ten čaj, o ktorý som vás žiadal pred pol hodinou? \"
\"Ale, veď už je úplne studený, \" ozval sa Gluško, podávajúc mu hnedú šálku, ktorá bola doteraz bez povšimnutia položená na stole. \"Prineste ďalší. A dám si aj ja. \"
Čakanie mnohým pripadalo ako večnosť, ale nakoniec sa dočkali. Usmiaty spojovací operátor všetkých včas upozornil: \"Už je tu! Už je tu! Počujem ho!.. . Všetci ticho! Pustím vám to nahlas... \"
V sále sa hneď začalo rozliehať známe pípanie, zosilňovalo sa a potom slablo. Prítomní vypukli v jasot a vzájomne si gratulovali. Koroľov bol dojatý: \"Teraz to môžeme ohlásiť do Moskvy. Sme prví. Američania nás už isto zachytili. Nebudú veriť, že sme na obežnú dráhu dostali takmer 100 kilogramov... Môžeme začať pripravovať let so živým tvorom. Pre začiatok postačí pes. \"

****************************************

Let Sputnika 2 so psom Lajkou na palube ukázal, že let prvého človeka do vesmíru by sa mohol uskutočniť ešte začiatkom šesťdesiatych rokov. Koroľov s Gluškom a Keldyšom sa zhodli v názore, že v ďalšom desaťročí by potom bolo možné zriadiť orbitálnu stanicu a vyslať ľudí na Mesiac. Túto strategickú víziu začal sovietsky vesmírny komplex aj napĺňať.
10. apríla 1961 predpoludním zvolala Štátna komisia pre pilotované lety vedúcich odborníkov, zástupcov vojenského letectva a kozmonautov na slávnostné zhromaždenie v Bajkonure. Začal predseda komisie Dmitrij Ustinov: \"Dovoľte, súdruhovia, aby som otvoril zasadnutie štátnej komisie. O príprave nosnej rakety a kozmickej lode Vostok nám povie súdruh Sergej Pavlovič Koroľov. \"
Hlavný konštruktér vstal a povedal: \"Nosná raketa a kozmická loď Vostok 1 prešli úplným cyklom skúšok. Kozmická loď je guľa s kozmonautovou kabínou. Prvý stupeň rakety tvoria štyri štvorkomorové motory, rozložené symetricky okolo druhého stupňa, vybavené jedným podobným motorom. Všetkých týchto 5 motorov horí pri štarte súčasne. Tretí stupeň rakety poháňa iba o niečo slabší motor... Výhrady k práci jednotlivých sústav rakety a kozmickej lode nie sú. Žiadam štátnu komisiu, aby dala povolenie dopraviť raketu s loďou na rampu v Bajkonure, aby sme mohli pokračovať v príprave štartu, ku ktorému dôjde 12.apríla o 9.hodine a 07 minúte moskovského času. \"
\"Ďakujem, \" kývol hlavou Ustinov a pokračoval v schôdzi. \"S prípravou kozmonautov nás oboznámi generál Nikolaj Petrovič Kamanin. \"
Kamanin vstal a odkašľal si: \"Je ťažké vybrať zo šiestich len jedného, ale museli sme sa rozhodnúť. Doporučujeme, aby prvým účastníkom kozmického letu bol nadporučík Jurij Alexejevič Gagarin. Ako dvojníka navrhujeme Germana Stepanoviča Titova. \"
\"Dobre, \" súhlasil Ustinov a pohľadom v sále hľadal Gagarina. \"Tak nech sa páči, súdruh nadporučík... Čo poviete na toto rozhodnutie? \"
\"Dovoľte, súdruhovia, \" začal svoj prejav Gagarin rozhliadajúc sa po miestnosti, \"aby som uistil sovietsku vládu, našu komunistickú stranu a celý sovietsky ľud, že vynaložím všetky svoje sily a umenie, aby som splnil zverenú úlohu – otvoriť prvú trasu do vesmíru. Ak sa stretnem na tejto ceste s prekážkami, potom ich prekonám tak, ako ich prekonávajú komunisti... \"
Ustinov sa blažene usmieval a po krátkom príhovore schôdzu zakončil: \"Zajtra o piatej ráno bude raketa odtiahnutá k štartovacej ploche. Všetci sa dnes poriadne vyspite, lebo potom nebudete spať, až kým Vostok znova nepristane na Zemi... Vedúci jednotlivých zložiek teraz prídu ku mne, aby sme mohli podpísať protokoly. \"

****************************************

Vo veliteľskej miestnosti riadiaceho strediska 12. apríla 1961 všetci pozorne sledovali prístroje. Do kozmu malo ľudstvo prvýkrát vyprevadiť človeka. Jurija Gagarina. Koroľovov prvý námestník Voskresenskij ako obyčajne riadil let: \"Tu Zaria. Céder, zaujmite polohu na registráciu fyziologických funkcií! Čas T mínus 34. \"
\"Tu Céder. Polohu na registráciu fyziologických funkcií som zaujal. Prepínam. \"
\"Tu Zaria. Výborne, všetko je v poriadku. Presne podľa plánu. Prístroje ukazujú dobre. \"
\"Haló, tu Céder: Ako vyzerajú lekárske pozorovania? Srdce mi ešte bije? \" zažartoval Gagarin. Voskresenskij letmo prebehol po prístrojoch a odpovedal: \"Počujem vás výborne! Pulz máte 64, dýchanie 24. Všetko prebieha normálne. \"
V čase T mínus 20 prišiel do veliteľskej miestnosti Koroľov a ihneď sa usadil pri mikrofóne. Voskresenskij stál pri periskope a ostatní operátori pozorne sledovali svoje prístroje. Koroľov po chvíli do mikrofónu zahlásil: \"Céder, tu Zaria. Čas T mínus 7. U nás je všetko v poriadku. Do začiatku našich operácií, do jednominútovej pohotovosti ostáva už iba chvíľka. \"
O chvíľu sa Koroľov ozval znova: \"Céder! Tu Zaria! Automaty na štart! \"
\"Tu Céder! Zaria, rozumiem! Začiatok štartu! \"
Potom vydal pokyn Voskresenskij: \"Kontrola 1! Sontrolujte stav všetkých systémov rakety na základe telemetrických údajov. \"
\"Systémy pracujú normálne, bez poruchy, \" potvrdil jeden z operátorov. Voskresenskij velil ďalej: \"Prieplach! \"
\"Všetky palivové kanály a spaľovacie motory sa začínajú preplachovať dusíkom... Zvyšky vzduchu vytlačené. Prieplach ukončený, \" informoval operátor. Voskresenskij prikývol a prikázal: \"Skontrolujte ventiláciu! \"
Operátor chvíľu sledoval údaje a potom povedal: \"V palivových komorách sa tlak upravuje na jednu atmosféru. \"
\"Záklopky uzavrieť! \" zaznel ďalší rozkaz. Operátor neodtŕhajúc oči od monitora hlásil: \"Záklopky uzavreté. Prebytočný kyslík prestal unikať. \"
\"V poriadku. Čas T mínus 1:30. Kontrola 2! \" pokračoval Voskresenskij. 14 sekúnd pred štartom prikázal: \"Zapáliť motory! \"
Z dvadsiatich dýz motorov prvých dvoch stupňov vyrazili oranžové plamene, raketa sa začala chvieť, odrazu ju úplne zahalil dym. Asi 14 sekúnd po zapálení motorov sa od prvého stupňa odklonili štyri mohutné chápadlá, ktoré podopierali raketu. Vtedy riaditeľ letu vydal pokyn: \"Štart! \"
Raketa sa pomaličky, meter po metri dvíhala nad štartovaciu rampu, oranžovým plameňom šľahala jej železobetónovú konštrukciu, až zrazu zvýšila rýchlosť.
\"Zaria, Volá Céder! Tak ideme... ! Všetko prebieha normálne, cítim sa výborne, nálada dobrá, všetko v poriadku! \"

****************************************

Keď Vostok 1 vyštartoval, Gagarin vo svojej kabíne začul hvízdanie a stále rastúci hukot. Pocítil, ako sa celý trup gigantickej kozmickej rakety otriasa a zvoľna sa odpútava od štartovacej rampy.
V riadiacom stredisku bdeli nad dokonalým priebehom letu a Koroľov sa opäť ujal mikrofónu: \"Tu Zaria. Čas 70! \"
\"Rozumiem, Zaria. Sedemdesiat... Cítim sa výborne. Let pokračuje. Preťaženie rastie. Všetko je v poriadku! \"
\"Počujem ťa, Céder. Z hľadiska rýchlosti a času je všetko v poriadku. \"
\"Zaria, Tu Céder, Kryt odhodený... Vidím Zem... Trocha ešte rastie preťaženie. Cítim sa výborne. Mám dobrú náladu... Nad Zemou vidím oblaky, drobné skupiny mračien a ich tiene. To je krása! Taká krása! \"
Potom sa Gagarin odmlčal a ozval sa až v čase T plus 18: \"Tu Céder. Nosná raketa sa oddelila o 9.hodine a 18 minútach 7 sekundách – podľa plánu... Môj stav je dobrý. Parametre kabíny: tlak 1, vlhkosť 65, teplota 20 stupňov, tlak na úseku 1... Zhasol motor posledného stupňa rakety. Vostok 1 sa pohybuje na obežnej dráhe so sklonom 64,95 stupňa k rovníku vo výške 181-327 kilometrov. Vznášam sa v beztiažovom stave. \"
\"Tu Zaria. V poriadku Céder. Príkazy od dvadsiatky nie sú žiadne. Let pokračuje normálne. \"
Koroľov bol spokojný a všetci pracovníci kozmodrómu si navzájom začali blahoželať. Len akademik Feoktistov bol zamračený: \"Len aby sme sa netešili predčasne. Vypustiť človeka tam hore už dávno nie je problémom. Ale dostať ho bezpečne naspäť na Zem, je iná vec. Žiadny človek doposiaľ nebol v beztiažovom stave dlhšie ako 40 sekúnd v lietadle. Kozmonaut za tých 100 minút letu sa môže trebárs zblázniť, dostať morskú chorobu s halucináciami, alebo dokonca stratiť orientáciu. Môže sa dostať do radiačnej zóny, alebo jeho loď zasiahne trocha väčší meteor. \"
\"Nemaľuj čerta na stenu, \" povedal Koroľov, ale v duchu súhlasil. Stať sa môže hocikedy hocičo. \"Let prebiaha presne podľa plánu a automatika funguje bezchybne... Poď, prejdeme do spojovacieho strediska. \"
\"Ja chcem len povedať, \" objasňoval akademik Feoktistov, \"že pokiaľ sa nedostane Gagarin šťastne späť, nevyhrali sme. Môže sa stať čokoľvek! Tak ako pri tých dvoch lodiach, ktoré zhoreli v atmosfére... Môže napríklad zlyhať brzdiaci systém. Tu sme však aspoň trochu istení. Vostok 1 lieta po takej dráhe, z ktorej by sa po desaťdňovom lete samovoľným brzdením o atmosféru vrátil späť... Ach, dobre teda, poďme. \"
Koroľov, Gluško a ďalší vedúci špecialisti opustili podzemné veliteľstvo štartu a premiestnili sa do spojovacieho strediska.

****************************************

Keď Gagarin šťastne pristál na Zemi, celý svet bol ohromený. Ľudstvo stálo pred ďalšou etapou poznávania priestoru, ktorý nás obklopuje. Úspešný let Vostoku 1 bol triumfom Koroľovovej celoživotnej práce. Jeho teórie sa skutočne potvrdili a ďalšie lety lodí Vostok a Voschod ukázali, že človek dokáže vo vesmíre nielen prežiť, ale aj pracovať. Preteky spoločenských zriadení Sovietskeho zväzu a USA roztočili kolesá vojensko-ekonomického komplexu oboch krajín, ktoré na kozmický výskum vydávali každý rok veľké množstvo finančných prostriedkov.
Sergej Pavlovič Koroľov sa svojej práci venoval až do posledných dní života. Konštruoval lunárne moduly pre výskum Mesiaca a podieľal sa na letoch kozmických sond, ktoré mali pristáť na Venuši. Vyčerpávajúce pracovné nasadenie bez odpočinku však podlomilo jeho zdravie natoľko, že pri ťažkej operácii 14. januára 1966 zomrel.

Pripravil Ing. Róbert Sinai, pneuservis ROTKIV.